Dovoľte mi predstaviť Vám 17- ročnú študentku Viktóriu. Navštevuje strednú školu so zameraním na cudzie jazyky. Pri svojom vzdelávaní sa stretáva s množstvom prekážok, ktoré vyplývajú aj z jej zdravotného znevýhodnenia. Viki sa snaží, aby ju nezastavili a mohla pokračovať v štúdiu svojich obľúbených predmetov a v rozširovaní si svojich vedomostí, v čom plánuje pokračovať aj v budúcnosti.
Pozrime sa na to, akú podobu môže mať vzdelávanie a inklúzia jej očami.
Stanovila si si už nejaké životné ciele?
Samozrejme, že mám plány a sny. Niektoré som už dosiahla, no jasné, že neplánujem skončiť. Chcela by som si však najprv dokončiť školu. Po strednej by som rada pokračovala na univerzite a rada by som dosiahla to, o čom som vždy snívala – stať sa učiteľkou. Som presvedčená, že vzdelávanie je dôležitou súčasťou života každého z nás. Sú však aj iné, podľa mňa rovnako dôležité súčasti života, v ktorých sa snažím byť aktívna. Chcem pomáhať druhým, chcem ich pripravovať na ich budúcnosť, ukázať im správnu cestu. Učiteľstvo zahŕňa všetky tri vyššie spomenuté súčasti.
Čo máš najradšej na svojej škole?
V súčasnosti mám v škole trochu ťažké obdobie. Učivo je pre mňa dosť náročné. Každý deň sa naň nabaľujú nové a nové veci a nemám vždy dostatok času to všetko poňať. Je to únavné. Navyše, takmer všetci moji spolužiaci (95%) mi to len sťažujú: prejavujú mi neúctu, sú hluční a neberú ohľad na iných. Nemusíte však ísť s davom, môžete si ísť svojou cestou, aj keď osamote. Snažím sa napriek tomu učiť, dávať pozor a pracovať na splnení svojich snov. Na svojej škole mám najradšej čas s priateľmi, rozhovory s nimi. Rada tiež ukážem, čo viem.
Čo ťa motivuje pri štúdiu?
Rada chodím do školy, lebo tam viem prísť na iné myšlienky. Som tam so svojimi spolužiakmi. Aj keď som smutná alebo nemám dobrú náladu, skúšam prísť na iné myšlienky a zabudnúť na to zlé. Vždy sa tam niečo deje, nikdy tam nie je nuda. Rozhovory, vtipy, čokoľvek. Jednoducho zábava a nikdy nie som osamote.
Rozmýšľam nad mojou budúcnosťou. Myšlienky na budúcnosť mi dávajú silu pokračovať, nevzdať sa. Nezáleží na tom, aké to je náročné, stále sa snažím učiť. Niekedy sa mi samozrejme stane, že túžim iba zostať doma, nič nerobiť. Potom si však uvedomím, že aj po škole je tu život, na ktorý ťa má škola pripraviť.
Okrem Angličtiny a Dejepisu mám rada literatúru. Podľa mňa nás literatúra môže toho veľa naučiť, ak ste ochotní sa jej venovať. Milujem – ako ste už asi pochopili – ponárať sa do iných, nových svetov. Milujem, keď som zahĺbená do starých príbehov z čias, keď bolo všetko iné.
Ľudia , mestá, príroda – to všetko bolo iné než dnes.
Želala by som si, aby sme mohli cestovať v čase. Byť dieťaťom v 21. storočí nie je ani ľahké a ani také pekné ako by sa mohlo zdať.
V Multi-IN Manuáli pre žiakov rozoberáme ťažkosti s učením u detí so spinou bifidou a hydrocefalom. Stretla si sa s takými problémami pri svojom štúdiu?
Kde je vôľa, tam je cesta. Snažím sa týmto príslovím riadiť a nevzdávať sa – a to aj v škole. Každý má právo na vzdelanie, nech je akýkoľvek. Mne škola ide celkom dobre. Iný príbeh už je, že školy v Bulharsku nemajú také podmienky, aké by som potrebovala. Vyzerajú, ako by sa v nich so žiakmi so znevýhodnením nepočítalo. Potrebujú zmeny, keďže aj my sme ľudia. Deti so spinou bifidou a hydrocefalom si zaslúžia byť vzdelávané rovnako ako ktokoľvek.
Sú niektoré predmety v škole pre Teba priťažké? Ako sa s tým vysporadúvaš?
Fyzika, chémia a matematika sú pre mňa ťažké. Nebudem ich po škole už v takej miere potrebovať, no v škole ich vyžadujú. Snažím sa ich teda učiť a zapamätať si čo najviac. Robím, čo viem, aj keď nie sú mojou silnou stránkou.
Potrebuješ v škole podporu? Kto ti pomáha?
Niektorí spolužiaci mi pomáhajú. Najviac so školskou taškou. Je priťažká. Kupujeme nezmyselne veľa kníh. Učitelia ich však vyžadujú. Taška je ťažká aj pre bežné, zdravé deti. Viete si teda predstaviť, ako ťažká je pre deti so zdravotným postihnutím. To je dôvod, prečo mi vždy niekto nesie tašku. Tiež sa mi ťažko stúpa po schodoch. Sú strmé a bez zábradlia. Sú pre mňa nebezpečné a takmer nepoužiteľné. To, že nie je zábradlie popri schodoch, zvyšuje moju závislosť od iných.
Čo by si zmenila na svojej škole, aby bola lepším miestom, pre všetkých študentov?
Určite by som bola rada, ak by sme mali menej učebníc. Nepotrebujeme ich toľko. Aj učiva v nich je príliš. Dalo by sa zredukovať. Okrem iného by schody mohli mať bezpečnejšie zábradlia. Navyše, príliš často sa presúvame do iných tried a učební. Je to zbytočné. Mnohým žiakom robí ťažkosti taký rozsiahly pohyb po škole.