Pred štyrmi rokmi prišiel do 1. ročníka medzi malých prváčikov aj chlapec Roman s telesným postihnutím – rázštepom chrbtice. Možno jeho chôdza trochu prezrádzala, že ho nohy vôbec neposlúchajú a má to v živote ťažšie ako my ostatní, ale hneď si nás získal akýmsi šarmom svojej osobnosti. Jeho tvár žiarila šťastím, veľkou zvedavosťou a vášňou pre učenie.
Dnes je z neho „veľký štvrták“ a hravo zvláda školu – aj vďaka usilovnej práci svojich rodičov.
Napríklad v matematike, pamäť na násobenie má často najrýchlejšiu a stáva sa „kráľom matematiky „, dobre číta – má všeobecný prehľad o svete z encyklopédií.
Roman je veľmi usilovný a cieľavedomý, v kolektíve obľúbený pre svoju láskavosť. Deti ho prijímajú takého, aký je. Aj v tomto školskom roku si ho vybrali za „predsedu“ triedy. Možno mu pomáhame v maličkostiach (nosenie ťažších vecí, udržiavanie poriadku, v šatni), ale on nás učí dôležitým zručnostiam pre život. Vďaka nemu sa učíme väčšej všímavosti, ohľaduplnosti, tolerancii, ľahšie zvládať naše malé problémy a tomu, že postihnutie je súčasťou nášho života, je jedným z nás. Tiež si viac uvedomujeme hodnotu zdravia.
Roman nám svojou vytrvalosťou a pevnou vôľou pri prekonávaní problémov dáva riadnu lekciu do života. Nezabudnem na situáciu v detskom parku, keď sa deti šmýkali na šmykľavke, on stál a pozeral sa na ňu. Podišla som k nemu, aby som mu pomohla, aby sa tiež nejak mohol šmyknúť. Keď som to urobila, prihovorila som sa mu a on povedal: „Práve rozmýšľam, že to zvládnem.“ A tak som sa s ním rozlúčila. A za pár mesiacov to dokázal. Zvládol to sám!
Jeho húževnatosť je naozaj obdivuhodná. Zvláda (vďaka rodičom a starým rodičom) nielen vyučovanie, ale aj mimoškolské akcie ako sú plavecký výcvik, výlety, pobyty v škole v prírode, vojenský výcvik, chodí s nami korčuľovať, je jednoducho jeden z nás. Jeho hendikep už nevnímame ako postihnutie, ale ako požehnanie. Svojou osobnosťou, priateľstvom nám otvára nielen oči, ale najmä srdcia.
Hoci som jeho učiteľkou ja, on učí mňa. Je to pre mňa dar a ja mu za to ďakujem!
„Veď sme zodpovední nielen za to, čo robíme, ale aj za to, čo nerobíme.“
Triedna učiteľka Daniela Gubková
Ďalšie príbehy o výzvach v oblasti inkluzívneho vzdelávania detí a žiakov s rázštepom chrbtice a hydrocefalom sa čoskoro objavia v špeciálnom Multi-IN vydaní s názvom „Smerujeme k inklúzii“.