Ak patríte k tej väčšine ľudí na Slovensku, ktorá buď nemá osobnú skúsenosť s ľuďmi s postihnutím, alebo vie
o nich jednoznačné informácie typu: „Pre deti s postihnutím je lepšie, ak sa vzdelávajú v špeciálnych materských
alebo základných školách.“ „Ľudia s postihnutím nemôžu pracovať, alebo potrebujú vytvoriť špeciálne
podmienky na pracoviskách.“
Tieto postoje sú logickým dôsledkom toho, že väčšina z nás nezažila spoločné vzdelávanie sa s rovesníkom
s akýmkoľvek postihnutím, bežne na uliciach a na verejnosti nestretávame ľudí s postihnutím, ktorí by boli
samostatní, sebavedomí a vedeli by o svojich možno odlišných potrebách prirodzene hovoriť alebo adekvátne
odkomunikovať svoje požiadavky.
Je dobré si ujasniť, ako by optimálna komunikácia mohla vyzerať. Podľa opakovaného prieskumu spoločnosti
Profesia realizovaného medzi zamestnancami na Slovensku, až 43% zamestnancov sa na pracovisku nestretlo
s človekom so zdravotným postihnutím a ani s inou odlišnosťou. Až 55% opýtaných nevie povedať, ako by
vnímali kolegu s viditeľným zdravotným postihnutím. Iba 8% opýtaných vyjadrilo, že by takého kolegu na
pracovisku akceptovali. (Zdroj: https://www.sosrdcom.sk/prieskumy).
Ak nemáme skúsenosť a nevieme, ako sa k ľuďom s postihnutím správať, vyvoláva to v nás obavu, strach,
neistotu z neznámeho. Iba prekonanie obáv nás však môže priblížiť k svetu ľudí s postihnutím. Môže, no nemusí.
Aj ľudia s postihnutím nemusia mať záujem alebo nutné zručnosti. Väčšina z nich však túži, aby mali okolo seba
chápajúcich a akceptujúcich ľudí, aby boli prijímaní a patrili do spoločnosti.
V čom sa teda skrýva tajomstvo dobrej komunikácie s ľuďmi s postihnutím a ako k tomu môžete cielene
prispieť ?
1.Reagujte na vyslovené i nevyslovené obavy, predsudky voči ľuďom s postihnutím. Pýtajte sa seba alebo
iných, prečo majú takéto postoje voči ľuďom s postihnutím.
- Hovorte iným o svojej pozitívnej skúsenosti s ľuďmi s postihnutím. Opíšte aj svoju obavu, neistotu zo
stretnutia, komunikácie s ľuďmi s postihnutím predtým, ako ste mali vlastnú skúsenosť. - Zdôraznite, že najpodstatnejšie je preukázať rešpekt voči ľuďom s postihnutím. Ten preukážeme aj tým,
ak uznáme, že ľudia s postihnutím sú kompetentní hovoriť sami za seba, vyjadrovať svoje potreby,
očakávania. V prípade potreby môžu na to využiť technológie alebo služby osobného asistenta. - Povzbuďte ich, aby sa ľudí s postihnutím pýtali, čo potrebujú a akým spôsobom im môžete byť užitoční
alebo ako im môžete poskytnúť podporu. Vyhnite sa slovám ako pomoc, ľútosť. - Ponúknite možnosť byť sprostredkovateľom komunikácie s človekom s postihnutím. Týmto ostatným
ukážete, ako rešpektujúca komunikácia vyzerá. - Nebojte sa chýb, omylov. Ďalší krát sa im skúste vyhnúť a vyskúšať niečo nové.
- Zdôraznite, že aj ľudia s postihnutím môžu reagovať rôzne, môžu pochybiť alebo rozvíjanie vzťahu
odmietnuť. - Nebojte sa vyjadriť, čo všetko ste sa od ľudí s postihnutím naučili a čo zaujímavé ste s nimi prežili.
Nakoniec, ani my zdraví často nevieme navzájom komunikovať s rešpektom, no väčšinou nás to neoberá
o možnosti tak, ako tých viditeľne iných. Pokúšajme sa k sebe priblížiť.
Rešpekt je tým mostom, ktorým sa dobre kráča takmer každému.
PhDr. Terézia Drdulová
Autor obrázku: P. Bicak, www.sbah.sk